Priessnitz liečiteľ

Podrobný popis

V brožúrke nájdete zhrnutie zaujímavých informácií o životnej ceste Vincenza Priessnitza. A taktiež o tom, čím je pre nás užitočný až po súčasnosť ako otec novodobej modernej prírodnej liečby. Ako jednoduchý človek a zároveň osobnosť, ktorá do Jeseníkov privádzala nielen obyčajných ľudí, ale aj členov európskych šľachtických rodov, významných umelcov, lekárov z celého starého kontinentu.

Spoznajte, ako Priessnitz pristupoval k človeku s jeho životnou múdrosťou, ktorú po prečítaní môžete uplatniť v žvote.

Motiváciou vzniku a napísania tejto brožúrky bolo zachytiť a odovzdať tie najdôležitejšie informácie pre každého zákazníka, ktorý má záujem využívať osvedčené metódy V. Priessnitza. 

Krátka ukážka:

Priessnitz neliečil chorobu, ale celého človeka, komplexne ho „preladil“, čo niekedy trvalo týždne a mesiace.

„Nemáme za úlohu liečiť chorobu, ale chorého človeka, jeho životné funkcie, jeho vôľu, činnosť jeho orgánov, jeho vylučovacie schopnosti a schopnosť tvorby.

Pretože sa tieto skutočnosti u rôznych pacientov s rovnakým ochorením zásadne líšia, je taktiež zásadne odlišná liečba.“

Pripomína nám to niečo z prítomnosti? Čo napríklad rysy celostnej medicíny? A ako bola Priessnitzova liečba komplexná, tak univerzálne sú  prírodné prostriedky, ktoré sa používali na jeho liečbu: voda na jej vonkajšie a vnútorné použitie, ako aj vzduch, slnečné kúpele, pohyb či prechádzky pacientov v horskej krajine, často naboso alebo v rose, a taktiež fyzická práca, či už je to rezanie a kálanie dreva, mlátenie obilia, odpratávanie snehu. Dá sa hovoriť o pracovnej terapii.

Tradujú sa Priessnitzove slová: „Keby som nemal vodu, liečil by som vzduchom!“

Priessnitz zaviedol do svojej liečby vstupný pohovor s pacientom. Pozoroval jeho celkový vzhľad, správanie, pohyby, reč, tvár.

Vypočul si príbeh, aj keď niekedy zdĺhavý, a len zriedka ho prerušil otázkou.
Cestu, ktorá vedie k uzdraveniu, Priessnitz videl v životnej sile, ktorá je stále v tele pacienta.

Zdôrazňoval opatrný prístup tak, aby spočiatku príliš silne nezasiahlo a vnútorná životná sila by nestačila.

Od pacienta, ktorého prijal na liečbu, vyžadoval vôľu, sebadisciplínu a aktívnu svojpomoc, čo nazýval charakterom.

„Príroda nepozná milosť ani ústupky. K vodoliečbe patrí charakter. Kto žiadny charakter nemá alebo svoj slabý nechce posilniť, mal by sa vodoliečbe radšej vyhnúť.“

„Ak niekoho postihne choroba, lekár mu môže len poradiť,  pomôcť si musí každý sám. "

Celú knižnú brožúrku si môžete stiahnuť  tu